Chov ary hyacintovej
Prvýkrát bola ara hyacintová dovezená do Európy v roku 1867 do londýnskej zoologickej záhrady. V súčasnosti je považovaná za ohrozený druh aj preto, lebo bola odchytávaná ako výhodný tovar pre obchod s exotickým vtáctvom ako aj pre ich perie indiánskym kmeňom Kayapo z Gorotire v južnej Brazíli. Títo indiáni používajú toto perie na výrobu čeleniek, suvenírov pre turistov. Spolu s inými pralesnými zvieratami sú ary hyacintové ohrozené likvidáciou ich prirodzeného životného prostredia vypaľovaním dažďových pralesov. Minesotská zoologická záhrada v Spojených štátoch spolu s fondom BioBrasil[1] a so Svetovým fondom divočiny (World Wildlife Fund, skr.WWF)[2] spolupracujú pri zachovaní genofondu ary hyacintovej. Tento papagáj dobre znáša aj tvrdšie poveternostné podmienky. Nemá rád prievan, potrebuje voliéru väčších rozmerov. Konštrukcia voliéry musí byť z pevného železa s pletivom z hrubého drôtu. Podľa Grahla je ara hyacintová vľúdny neagresívny papagáj. Osamote chovaný vták si v krátkom čase zvykne na svojho ošetrovateľa a na členov jeho rodiny. Nie sú známe prípady, že by tento papagáj niekomu z nich ublížil. Tieto papgáje boli v minulosti často chované na stojanoch pripútané retiazkou. Ak bola táto retiazka slbšia svojim silným zobákom ju bez problémov preštikli. Ich potrava je rovnaká ako u všetkých papagájov ara. Majú radi orechy, rôzne zelené krmivo, slnečnicu, ale aj kukuricu, mrkvu, ovocie, hrozienka, varenú ryžu, piškóty, suchý chlieb, potrebné je aby mali dostatok čerstvých vetvičiek na rozhrýzavanie.Chov ary hyacintovej
]Chov vo voliérach
]Domáci miláčikovia
Potrava
cena
(veronika vagačová, 7. 9. 2013 12:38)